Hyperpigmentácie a čo s nimi?

Túto otázku dostávam veľmi často a dnes keď je jeden z prvých slnečných dní odpoviem takto v poradni, aby ste si mohli prečítať viacerí. Často sa stretávam v ambulancii s vetou, “mám pigmentácie ale na slnko vôbec nechodím” Pigmentácia môže vzniknúť LEN vplyvom UV žiarenia na kožu. To, že u predisponovaného jedinca to môže byť aj pár sekundová expozícia je druhá vec. Najdôležitejšou prevenciou je teda ochrana pred UV žiarením na tvári, krku, dekolte a chrbtoch rúk. Pri ľuďoch so sklonom k hyperpigmentáciám odporúčam ochranu 50 plus a minimálnu expozíciu týchto lokalít slniečku.

Príčiny vzniku hyperpigmentácií sú viaceré. Najčastejšie ide o ľudovo povedané starecké škvrny. S rastúcim vekom sa počet melanocytov ktoré produkujú pigment znižuje, zostávajúce melanocyty sa zväčšujú a sú rozmiestnené nepravidelne, niekedy lokalizované v zhlukoch. Tieto fyziologické zmeny vysvetľujú vyšší výskyt stareckých škvŕn u osôb nad 40 rokov. Hormonálne vplyvy sú ďalšou veľmi častou príčinou špecifického druhu hyperpigmentácie známeho ako melazma alebo chloazma. Vyskytuje sa u žien keď hormóny estrogén a progesterón stimulujú nadmernú tvorbu melanínu pri vystavovaní pokožky slnečnému žiareniu.

Hyperpigmentácia môže byť aj vedľajším účinkom hormonálnej liečby, napríklad hormonálnej antikoncepcie. Ďalšou príčinou vzniku pigmentácií býva lokálny zápal- poznáte to, že po zahojenej vyrážke Vám zostane tmavý fliačik? Pigmentácia môže vzniknúť aj v mieste operačnej, alebo inej rany, či po zákrokoch na koži. Hyperpigmentácia môže vzniknúť aj vplyvom liekov, ako sú chemoterapeutické lieky, antibiotiká, antimalariká tiež ako dôsledok zápalových ochorení kože, pri poruchách tráviaceho traktu, pri autoimunitných ochoreniach. Takýto typ pigmentácie by mal dermatológ odlíšiť a zamerať sa na liečbu celkového ochorenia.